DEŇ OSN A INFORMOVANOSTI O ROZVOJI

Dnes si pripomíname Deň OSN a zároveň Svetový deň informovanosti o rozvoji. Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 v San Franciscu a nadobudla platnosť presne pred 74 rokmi, 24. októbra 1945. V roku 2015 bola politickými reprezentáciami 193 štátov sveta prijatá Agenda 2030, ktorá všetky zúčastnené strany zaväzuje k takému politickému rozhodovaniu, ktoré má nasledujúce roky viesť k plneniu stanovených hlavných i čiastkových cieľov, medzi ktoré patrí boj s klimatickou krízou, ukončovanie chudoby vo všetkých jej formách či eliminácia priepastných ekonomických i štrukturálnych nerovností. Práve dnešný deň je najlepšou príležitosťou dozvedieť sa o udržateľných cieľoch rozvoja (SDGs) čosi viac.

Čo sú udržateľné ciele rozvoja (SDGs)?

SDGs sú reakciou na vážne planetárne hrozby a výzvy, ktorým v súčasnosti čelíme a predstavujú plán, ktorý má viesť k lepšej, inkluzívnejšej a udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých na tejto planéte, ako aj planétu samotnú. Nasledujúce roky majú viesť k plneniu stanovených hlavných i čiastkových cieľov, medzi ktoré patrí boj s klimatickou krízou, ukončovanie chudoby vo všetkých jej formách či eliminácia priepastných ekonomických i štrukturálnych nerovností. Dokument tak deklaruje prepojenie sociálnej, ekonomickej a environmentálnej dimenzie transformácie sveta a má ambíciu usmerňovať štrukturálnu premenu politík jednotlivých krajín vo všetkých troch spomínaných aspektoch. Agenda za svoje tri hlavné princípy považuje univerzálnosť, integráciu a transformatívnosť.

Celkom sedemnásť Cieľov udržateľného rozvoja nahradí predchádzajúcich osem Rozvojových cieľov tisícročia (MDGs - Millennium Development Goals). SDGs sú oproti predchádzajúcim MDGs formulované s väčšou relevanciou pre rozvojové, aj pre rozvinuté krajiny. Okrem odstránenia hladu, zníženia absolútnej chudoby či zaistenie základnej zdravotnej starostlivosti presahujú napríklad i oblasť energetiky, rozvoja priemyslu, sociálnych a iných domácich politík. MDGs boli predtým formulované skôr pre rozvíjajúce sa a najmenej rozvinuté krajiny (v tom čase) so snahou pomôcť im. Svet začal v priebehu ďalších rokov čeliť novým výzvam a v roku 2013 OSN zriadilo pracovné komisie, ktoré začali pracovať na novom dokumente a snažili sa lepšie identifikovať, čo by mali jednotlivé krajiny dosahovať a naplniť. V priebehu dvoch rokov bolo navrhnutých 17 cieľov udržateľného rozvoja a celkom 169 podcieľov, ktoré sú predstavené jednotlivo nižšie a boli prijaté na 70. Valnom zhromaždení OSN v roku 2015. Na tvorbe formulácií SDGs sa podieľali bezprecedentne okrem súkromného sektoru aj rôzne občianske iniciatívy. V porovnaní s Rozvojovými cieľmi tisícročia (MDGs) sa snažia Ciele udržateľného rozvoja (SDGs) uchopiť a riešiť komplexnosť sveta a svetových problémov spôsobom, ktorý zabezpečí zachovanie našej planéty pre ďalšie generácie. Pretože pokrok bol pri dosahovaní Rozvojových cieľov tisícročia nerovnomerný, nebolo možné dosiahnuť naplnenie všetkých cieľov rovnako. Nové ciele by preto mali pokračovať v plnení Rozvojových cieľov tisícročia a záväzkov z prvej klimatickej konferencie v Riu, ale taktiež by mali cieliť aj na radu ďalších oblastí. Témy Agendy 2030 sa totiž týkajú každej krajiny bez ohľadu na úroveň sociálneho a ekonomického rozvoja.

Od roku 2016 vydáva organizácia Sustainable Development Solutions Network (SDSN) v spolupráci s Bertelsmann Stiftung neoficiálnu hodnotiacu správu o napĺňaní cieľov SDGs, v ktorej je jednotlivým krajinám priradený aktuálny SDGs index. V roku 2019 sa Slovenská republika umiestnila na 27. priečke zo 162 hodnotených krajín a to so skóre 76,2 zo 100. Za najväčšie výzvy pre Slovensko správa označuje predovšetkým tieto 3 hlavné ciele SDGs: zvyšovanie kvality školstva, priemysel, inovácie a infraštruktúru a ochranu klímy.

V ktorých z cieľov udržateľného rozvoja zaostáva Slovensko podľa vás?

Responsive Image